1/10 Sebapoznanie
Prvý krok k spokojnému a pokojnému životu je SEBAPOZNANIE. Už v starovekom Grécku vravievali: „Poznaj seba a poznáš svet“. Ak budete rozumieť sebe, budete lepšie rozumieť druhým ľuďom.
Odpovedzte si úprimne na otázky:
„Kto som?“
„Na čom mi skutočne záleží?“
„Čo si na sebe najviac vážim?“
„Čo sú moje talenty?“
„V čom som výnimočne dobrý?“
„Aké sú moje osobné záujmy?“
„Čo by som najradšej robil aj zadarmo?“
Dôležitá poznámka!
OD DNES SA PRESTAŇTE POROVNÁVAŤ S INÝMI!
Často sa porovnávame s inými, máme k tomu jednoducho sklon. Závidíme ľahkú prácu susedovi, porovnávame si majetky, veľkosť domov, áut, novšie, výkonnejšie mobily. Jednoducho sa zameriavame na to, čo vlastnia iní.
Porovnávanie sa je zabijakom vytrvalosti a spokojnosti! Keď vidíme niekoho, kto je talentovaný a je v niečom nadpriemerný, premôže nás skľúčenosť, že my taký talent nemáme. My sme však jedineční.
Sme jedinečné bytosti s jedinečnou históriou, s jedinečným premýšľaním a jedinečnými vlohami. Sme jednoducho originálni. Ak si uvedomíme, že sme originál, nebudeme mať potrebu a záujem sa porovnávať.
Prvým krokom je teda poznanie seba.
Ak budeme poznať seba, budeme rozumieť sebe, budeme vedieť kto sme, čo je pre nás dôležité a čo pre to vieme urobiť.
2/10 Túžba po uznaní vs. strach z odmietnutia
K vytvoreniu spokojného života je potrebné uvedomiť si, že v pozadí všetkého, čo robíme, čo cítime a o čo sa usilujeme sú dva protichodné pocity.
Túžba po uznaní. Je to naša silná túžba po tom, aby nás ostatní ľudia prijímali. Každý človek si želá, aby ho ostatní mali radi, uznávali ho. Každý sám sebe priraďuje určitú hodnotu a od ostatných očakáva, že sa podľa toho k nemu budú správať.
Strach z odmietnutia. Túžbu po uznaní dopĺňa náš neuveriteľne silný strach z odmietnutia. Tento náš strach je veľmi silný a nesmierne nám komplikuje život. Máme strach, aby si o nás ostatní nemysleli niečo zlé. Že sme neschopní, pomalí, tuční, hlúpi, trápni, škaredí, nevďační a pod.
Túžba po uznaní a strach z odmietnutia v našich mozgoch pretrvávajú z pradávnych dôb, kedy sme žili v tlupách. Tam to bolo prirodzené, pretože každého, kto sa správal čudne, komunita vylúčila – ohrozovalo to bezpečie komunity.
Stále máme zakódované, že vylúčenie zo skupiny pre nás znamená nebezpečenstvo, ktorého sa bojíme ako čert kríža. Tieto dva pocity zásadným spôsobom ovplyvňujú naše správanie a vnímanie druhých.
Je dôležité o nich vedieť.
3/10 Nič nepredpokladajte!
Je to jedna z častých chýb, ktoré robíme. My totiž predpokladáme, že ostatní vedia, čo od nás môžu čakať a ako sa majú vhodne správať. Túto vetu si prečítajte viackrát.
Takéto správanie od ľudí následne očakávame. A tu sa väčšinou sklameme.
Prečo? Pretože to ľudia proste nevedia. Nevedia čo od nich očakávame a ako sa k nám majú správať.
Prečo? Pretože im to nikto nepovedal. A keďže to ľudia nevedia, logicky sa tak správať ani nebudú. Z toho budeme sklamaní. Deje sa to doma, v práci, so všetkými ľuďmi, s ktorými sme vo vzťahu.
Čo s tým?
Jednoducho všetko, čo si želáte, ľuďom povedzte. Vytvorte si s blízkymi spoločné pravidlá. Vo vzťahoch je to základ. Sadnúť si a povedať si jasne, čo od druhého očakávate. Pokojne, jednoducho a s úsmevom. Ak to neurobíte na začiatku, takmer naisto sa postupom času sklamete. Pretože váš partner nebude vedieť, čo od neho očakávate. Platí to pre všetky vzťahy, v ktorých ste.
Povedzte druhému, čo pre vás znamenajú „Dobré výsledky“, kedy je pre vás „Čo najskôr“, aké je „Správať sa slušne“, ako často je „Občas pomôcť“. Koľko je ľudí, toľko je odlišných svetov.
Ak chcete mať spokojný život, nič nepredpokladajte ale si ujasnite pravidlá.
4/10 Pestujte pozitívne návyky
Dennodenne sa rozhodujeme, či sa chceme na svoj život pozerať z lepšej alebo horšej stránky. Áno, rozhodujeme sa. Náš život neplynie len tak. My sa rozhodujeme aký bude.
Ak vidíte veci z horšej stránky, mám pre vás skvelý tip.
Naučte sa na všetkom negatívnom vidieť niečo dobré.
Prečo? Pretože sme sa od malička učili opak a je čas to zmeniť.
Učili sme sa, že robiť veci správne je samozrejmé a nevšímame si ich a väčšinu času venujeme pozornosť zlým prejavom.
Čo s tým? Naučme sa svoju pozornosť zameriavať na pozitívne veci.
Začnime viac chváliť, ako sa sťažovať a nadávať. Začnime sa viac usmievať ako byť zamračení. Máme k dispozícii nekonečné množstvo prejavov, ako oceniť seba a druhých. Ako napríklad?
Usmievajme sa očami, dotykmi, slovami. Vytiahnite zo svojho vnútra slová ako:
„Mám radosť…“,
„Páči sa mi na tebe že…“,
„Želám ti krásny deň…“,
„Som rád, že si…“,
„Ďakujem“,
„Prosím“,
„Ďakujem za pomoc“,
„Je mi s tebou dobre“,
„Vážim si na tebe, že…“
Verím, že vás napadlo toho ešte viac.
Pozitívne návyky vyživujú naše vzťahy a my budeme mať spokojnejší život.
5/10 Empatia
Viete, čo je skutočným diamantom v komunikácii?
Empatické porozumenie. Je zároveň chrbticou každého kvalitného vzťahu! ÁNO, za týmto si stojím.
Empatia je liečivý činiteľ. Vo svojej práci, ale aj v bežnom živote používam empatiu v rozhovoroch. Väčšina ľudí empatiu používať nevie, pretože jej nerozumie a zamieňa si ju s inými pojmami, ako sympatia, bežné počúvanie, láskavosť a pod.
Pri rozhovoroch nám po prvých 7 sekundách nabiehajú vlastné myšlienky. Máme druhého ohodnoteného a máme dokonca riešenie na jeho problém (ktoré on samozrejme nepotrebuje).
Schopnosť vcítiť sa do sveta druhého človeka je nesmierne ťažká. Vcítiť sa a ešte mu aj porozumieť, je ešte ťažšie. Vcítiť sa, porozumieť a nehodnotiť je empatické porozumenie (stručne). Znamená vidieť súkromný svet človeka s jeho pocitmi, významami, skúsenosťami a prežívaním týchto významov tak, ako keby som tým človekom bol. V momente, keď sa to stane, sa začnú diať zázraky. Ak je človek pochopený, niekam patrí.
Čo s tým? Doprajte svojim blízkym, svojim deťom aspoň 15 minút denne. „Hovor, zaujímaš ma, som tu iba pre teba…“. Počúvajte a pýtajte sa, aby ste porozumeli. Dajte vlastné myšlienky bokom, nehodnoťte.
Empatické porozumenie patrí do každého kvalitného vzťahu. Tým, že druhého aktívne počúvame a rozumieme tomu, čo chcel povedať, čo cíti, dávame mu najavo skutočnú úctu. Tým, že empaticky počúvame, vlastne hovoríme: “
Si pre mňa dôležitý, je mi s tebou dobre, vážim si ťa, záleží mi na tebe…“.
15 minút denne a budete mať spokojnejší život.
6/10 Zbavme sa komunikačného jedu
Vedeli ste, že aj v komunikácii existuje jed? Nazýva sa komunikačný jed.
Týchto komunikačných jedov je hneď niekoľko. Najpoužívanejšie sú výčitky, hodnotenia a definitívne výrazy.
Pri výčitkách sa vraciame k udalostiam, ktoré už boli v minulosti a pri ktorých niekto zlyhal. Ak sme to boli my, cítime sa pri vyčítaní tejto udalosti nesmierne zle. Keď vyčítame, naše správanie je agresívne a bezohľadné. Navyše je nezmyselné. Čas sa vrátiť nedá. Príklad: „Minule si mi povedal, že som neschopná a ja ti to nedokážem odpustiť“. V tomto modeli vlastne my sami vyčítame druhému, ako sa k nám správal. Je to ako škrabať hojace sa rany. V každom prípade, výčitky nevedú k spokojnému životu.
Hodnotenia. Našou prvou reakciou na myšlienky druhého je okamžité hodnotenie a posudzovanie. Iba z nášho uhlu pohľadu! To je správne, to je zlé, to je o ničom, ona je hlúpa, on je divný. To je hodnotenie. Nie pochopenie a porozumenie, ako som hovoril v časti 5. Prestaňme si neustále hovoriť: „To je správne“, „To je zlé“, „To je pravda, „To je hlúposť“, ale sa sústreďme na to, čo tá druhá strana pri tom myslí a ako sa cíti. Vyhnúť sa hodnoteniu nás neskutočne oslobodí.
Definitívne výrazy. „Vždy“, „Nikdy“, „Stále“, „Všetko“, „Miliónkrát som ti povedala“ a pod. Tieto výrazy dokonale dopĺňajú hodnotenia a výčitky a navyše nie sú pravdivé. Napríklad:
„Ty nikdy nič nedotiahneš do konca. Si neschopný.“ Ak sa nad tým zamyslíte. Je to skutočne „nikdy“? Skutočne „nič“? Je skutočne vo všetkom „neschopný“?
„Stále chodíš iba na pivo a mne sa nikdy nevenuješ.“ Zamyslite sa. Skutočne „stále“? Skutočne „iba na pivo“? Skutočne „nikdy sa mi nevenuje“?
Vyhnime sa tomu a hovorme ako je to naozaj. Napr. „Mrzí ma, že sa mi poslednú dobu venuješ menej. Bola by som rada, ak by sme…, pretože mi na tom záleží.“ Používajte výrazy vo forme „Ja…“, v prítomnom čase a použite slovíčko „pretože“.
Komunikačné jedy nám zbytočne komplikujú život, otravujú komunikáciu a nepomáhajú v zlepšovaní vzťahov. Naopak hovorme za seba, o tom, čo je tu a teraz a budeme mať spokojnejší život.
7/10 Nie je možné, aby nás mali všetci radi
V druhej časti nášho seriálu sme spomínali prirodzenú ľudskú túžbu po uznaní dopĺňanú strachom z odmietnutia. Dnes mám pre vás tip, ktorý s týmito pocitmi súvisí. Keď si uvedomíte jeden dôležitý fakt, môžete žiť spokojnejšie.
Aj napriek našej túžbe byť obľúbený a uznávaný, nie je možné, aby nás všetci mali radi. Samozrejme je to veľmi príjemné, keď si s ľuďmi vychádzame. Nedá sa to však so všetkými.
Predstavte si, že poznáte približne 1000 ľudí. Faktom je, že odhadom 10 % až 15 % z nich sú vaši komunikační psychopati. Vo vašom okolí je teda asi stovka ľudí, s ktorými si nebudete dobre vychádzať.
Ako sa to prejavuje v praxi? Znamená to jednoducho to, že sa týmto ľuďom budete pravdepodobne vyhýbať, nebudete s nimi chcieť ísť na pivo, alebo na kávu, nebudete sa vedieť s nimi dohodnúť alebo akceptovať ich názor. Je to v poriadku. Prijmite tento fakt, je to prirodzené.
Pamätajte si, že či sa vám to páči alebo nie, tak isto aj vy ste pre niekoho takým komunikačným psychopatom. Nemôžete vyhovovať každému. Preto netreba byť urazený, keď s vami niekto nechce tráviť čas, alebo vás odmietne.
Ak chcete mať spokojný život, vyhýbajte sa ľuďom, s ktorými si nerozumiete a naopak obklopujte sa ľuďmi, s ktorými zdieľate podobné názory.
8/10 Vnímajte a riaďte svoje reakcie a neberte si nič osobne
„Niekedy si v živote nemôžem vybrať…“. Zvyknete si vravievať?
Pravdou je, že si niekedy nevieme vybrať okolnosti a ľudí, ktorí nás obklopujú.
Existuje však niečo, čo si vybrať určite môžeme.
A to sú naše reakcie na okolnosti a na ľudí!
Ako?
Tak, že máte možnosť slobodne sa rozhodnúť, ako budete reagovať na rôzne podnety a ľudí okolo seba.
Nepravdy, klebety, mylné predpoklady, slová vyslovené v hneve, v afekte, v návale zlosti… S tým všetkým sa stretávame. My však nemáme „zákonom“ stanovenú povinnosť na tieto podnety reagovať!
Predstavte si, že Váš šéf príde nahnevaný do práce a Vy neviete hneď reagovať na jeho otázku. Vyletí na Vás: „Si nemožná, nič nevieš, na čo ťa tu mám…“. Uvedomte si v tej chvíli, že jeho reakcia vychádza z jeho vnútra. Žije vo svojom vlastnom svete, úplne inom ako Vy. On je rozladený, on je nahnevaný, on je nevyrovnaný. Neviete presne, čo sa v jeho živote stalo. To, čo hovorí, hovorí o ňom samom. Ako sa v danej chvíli cíti. Jeho reakcia nie je o Vás. Inak povedané, jeho reakcia sa Vás netýka.
Čokoľvek ľudia robia, cítia, myslia si alebo hovoria, neberte si osobne. Ak si budete brať veci osobne, stanete sa ľahko „obeťou“. Ak prijímate tieto jedovaté reakcie a beriete si ich osobne, púšťate do svojho tela ten emocionálny jed, ktorý vypúšťa druhá osoba. Nedovoľte to sebe. Nezraňujte sa. Je to na vás, nikdy nie na tom druhom!
Vnútornú spokojnosť nachádzame v sebe, nie v druhých. Ak chcete mať spokojný život, neberte si nič osobne.
9/10 Buďte sami sebou
Na všetky predchádzajúce pravidlá môžete zabudnúť, ak nebudete poctivý k sebe, budete nosiť masku, fasádu, hrať sa na niekoho iného, než v skutočnosti ste.
Čo znamená byť sám sebou?
Naše telo je múdrejšie ako intelekt. Preto, keď vám vaše telo niečo hovorí, venujte tomu náležitú pozornosť. Všetko, čo vám hovorí, si uvedomujte a to komunikujte smerom von, do svojho okolia.
Toto je naša schopnosť vidieť pravdivo seba samého. Byť autentický je základ pre spokojný život a vytváranie dobrých vzťahov.
Predstavte si, že sa v práci nahneváte na šéfa, prídete domov a začnete zvyšovať hlas na svoje dieťa, ktoré za nič nemôže. Nikde nie ste sami sebou. Ani v práci – lebo máte strach sa pred šéfom obhájiť, ani doma – lebo máte strach povedať nahlas, že ste zraniteľný.
Počúvajte svoje prežívanie. Ak budete dookola tvrdiť, že máte pravdu, pričom vo vnútri cítite, že ju nemáte, bude vás to zožierať a nebudete autentický.
Mimochodom, vedeli ste, že ľudia majú schopnosť rozoznať, keď ten druhý nie je „skutočný“, „autentický“, „kongruentný“, „ozajstný“ – za 17 milisekúnd? Áno, naozaj to dokážeme.
Buďte ozajstný a keď to tak cítite povedzte:
„Prepáč, nevedel som…“
„Vieš, mám strach z ….“
„Nerozumiem tomu…“
„Trápi ma, čo som spravil…“
„Urobil som chybu…“
Môžeme dlhodobo klamať? Kto to rozpozná? Naše telo. Dlhodobé klamanie seba samého sa ukáže na psychosomatických problémoch. Na to, že nie sme pravdiví k sebe, doplácame chorobami.
Ak chcete mať spokojný život, buďte sami sebou. Počúvajte čo cítite, uvedomujte si to a komunikujte to do sveta presne tak ako cítite.
10/10 Prijímajte ostatných takých, akí sú
Toto je asi najťažšia zručnosť zo všetkých. Volá sa to bezpodmienkové pozitívne prijatie.
Je to ťažké konfrontovať sa s negatívnymi citmi človeka alebo odlišnými názormi, či postojmi. Ovplyvňujú nás naše očakávania, ktoré sa premieňajú na požiadavky voči ostatným. Akoby sme chceli, aby všetci rozmýšľali a konali rovnako ako my. Toto sa však nikdy nestane.
Prijímať druhých ľudí, vzdať sa vlastných očakávaní, akí by mali byť, vzdať sa túžby meniť ostatných, aby vyhovovali našim potrebám je najobohacujúcejšou cestou k vytváraniu dobrých vzťahov a spokojného života.
Carl Rogers tento proces prirovnáva k západu slnka.
Predstavte si, že sedíte pri mori a pozorujete západ slnka. Nehovoríte si pri tom: „Uber trochu oranžovej hore, pridaj trochu purpurovej vpravo, použi viac ružovej na oblaky…“. Nerobíme to. Viete prečo?
Pretože si západ slnka vážime, páči sa nám a nevieme ho ovplyvniť.
Ľudia sú takí istí nádherní ako západ slnka, ak ich necháme byť, aby boli.
Ak dokážeme akceptovať ľudí takých, akí sú – to znamená prijať ich pocity, myšlienky, postoje a presvedčenia – vtedy im pomáhame stať sa človekom.
Náš postoj teda môže byť sformulovaný takto: „Vážim si ťa, pretože si iný ako ja.“
Ak chcete mať spokojný život, prijímajte ostatných ľudí bez podmienok a teda takých, akí sú (tak ako západ slnka).
